Život s modlitbou 3. časť – Modlitba viery

Človek často nepristupuje k životu ako k povolaniu. Ale v kresťanstve niet iného prístupu. Boh ma potrebuje. Boh pre mňa naplánoval úlohu, dal mi poslanie. On vybral cestu môjho života. Preto s ním treba hovoriť vo viere, kde jeho vôľa je podmienkou prebývania vo svete viery. Táto skutočnosť je odzrkadlená v poslušnosti Bohu.

Veľa ľudí tvrdí, že veria v Boha a veria Bohu, ale nepočúvajú ho. Potom putujú svojimi cestami, nepočítajú s požehnaním od Pána a niekedy nariekajú a sťažujú sa na Boha, lebo si vybrali svoju vlastnú cestu.

 

Pripravený na zmenu?

Abrahám bol v podstate prvým človekom, ktorý uzavrel akúsi dohodu s Bohom, čo sa týka cesty vlastného života. Počúval a miloval Boha, lebo žil v dôvere. Často nevedel, ktorým smerom sa má uberať – a Pán mu cestu zjavoval od zastávky k zastávke.
Toto je cesta viery, ktorú nemožno naplánovať. Treba ísť tým smerom, ktorým ma posúva Boh. Je potrebné byť pripravený aj meniť smer, lebo cieľ pozná jedine Stvoriteľ.

 

Abrahámova „trvácnosť“

Modlitba viery s poslušnosťou Pánu Bohu si vyžaduje nastavenie ucha. Ale treba sa pripraviť, že jeho odpoveď môže byť zaujímavá a aj mne nepríjemná, lebo nie je podľa „mojich plánov“. Príkladom je aj tento životný príbeh:
Chcel byť kňazom, mal pekné ideály. V seminári stroskotal na realite ľudského života. Odišiel, no nechcel sa vzdať ideálu. Uzatvoril manželstvo. Išiel životom, pričom pamätal na svoje rozhodnutia. Realita bola tvrdá a on sa čudoval, že sa mu nepodarilo realizovať život vo svojich predstavách.
Muselo uplynúť takmer štyridsať rokov, aby videl, že Boh ho vedie cestou konkrétnych volieb a že je to jeho cesta. Pochopil, aké úlohy dostal od Pána Boha, i to, že sa ich snažil uskutočňovať. Upokojil sa.
Keď mal päťdesiat rokov, nesmelo začal spievať pieseň vďaky za to, čím si prešiel, čo prežil i pretrpel. Ale vytrval ako Abrahám.

V Bohu máme hľadať zmysel udalostí i zmysel ďalšieho života. Abrahám vyšiel do neznáma a dostal prísľub od Boha. Uveril Bohu a čakal na zrealizovanie prísľubu celé roky. Uznal, že Boh nie je „sľubotechna“, ale je pravdovravný a nikdy nesklame. Preto sa nemôžeme cítiť múdrejšími od Boha, ktorý má dôležitejšie dôvody než človek. Pán Boh čaká na našu odpoveď, ktoré je jasná.

Bartolomej 10/2021 Pavol Škovránek