Život s modlitbou 2. časť – Modlitba je možná aj v prírode

Nie je náhoda, že samotná Biblia sa začína opisom šiestich dní stvorenia s poukázaním na samotného Stvoriteľa. Svet, v ktorom sa nachádzame, je akousi otvorenou literatúrou zjavenej Božej lásky voči človeku. Boh aj takýmto spôsobom učí čítať medzi riadkami. Tí, ktorí to nedokážu, tak nerozumejú obsahu Knihy. Akási Kniha prírody je zjavením veľkého tajomstva života, popretkávaného harmóniou, zmysluplnosťou, pokojom, údivom a širokého spektra farieb rozumnosti.

Ľudia žijúci blízko prírody (medzi horami, pri mori a pod.) majú možnosť pozorovať bohatstvo života, v ktorom je ukryté tajomstvo stvorenia. Majú možnosť pozdvihnúť oči k nebu a hľadať Majstra stvorenia, aby sa mu poklonili, poďakovali, zvelebili ho a chválili za veľkosť diela Jeho ruky.

Čítanie stvorenia

Nejde tu o zhon za veľkými vedomosťami, lebo tie nájdeme v rôznych encyklopédiách, príručkách či na internete. Tu je podstatné zamyslenie sa nad jednotlivými dielami stvorenia, aby sme videli ich krásu a zmysel, ktorý nám nemá uniknúť. Toto vyžaduje čas, stíšenie sa a ochotu počúvať. Príkladov zo života ľudí je veľa, ale každý z nás potrebuje načerpať silu.

Chirurg s presným okom a správnymi rukami, raz do mesiaca odchádza na hory. Kolegovi, ktorý sa pýta na tieto výlety, odpovedá: „Idem, aby som našiel môjho Boha. Tu niet na to času, síl i zodpovednej atmosféry. Tu sa s Ním stretávam len v behu. Avšak potrebujem s s Ním stretnúť bez náhlenia. Vie to žena a vedia to aj deti. Oni sa dokonca tešia, keď sa po takých dňoch vraciam domov, lebo, ako hovoria: ‚Otec je vtedy taký náš, a ak pracuje, patrí pacientom a nie nám.’“

Naučiť človeka kontemplácii krásy v prírode znamená vstúpiť do Božieho sveta. Ten, kto to dokáže, odpovedá na závan vetra, úsmev slnka, ľadový cencúľ, žmurkanie hviezd i spev škovránka. Vstupuje do symfónie, ktorú vyhráva príroda na počesť Stvoriteľa. 

Povolanie k stíšeniu sa

Kláštory často vznikali v najkrajších zákutiach, aby rehoľníci mali účasť na modlitbe celého stvorenia. Povolaní k dialógu s Bohom sa modlili v záhrade, v pustovniach, na púšti, v samote… Ďaleko od hluku sveta. Takáto modlitba je spojená aj s odpočinkom, aby sa súčasné tempo sveta, kolotoč povinností, koleso naháňačky, na chvíľku zastavilo. 

Treba sa naučiť kontemplácii prírody a v tichu počúvať hlas Boha, ktorý vychádza na povrch nášho „ja“. Stvoriteľ zjavuje svoju lásku ku každému stvoreniu, aby sme sa zahĺbili do sveta Jeho tajomstiev.

Bartolomej 9/2021 Pavol Škovránek