Život s modlitbou 14. časť – Kontemplácia
Je to ako s láskou. Zamilovaný človeka hľadá v centre svojho života toho, koho miluje. Celý svet sa točí okolo tejto lásky. Zamilovaní si manažujú čas, rozhodnutia, myšlienky, slová, pohyby, vedomie i podvedomie. Láska sa povznáša nad všetko, lebo je prameňom sily.
Takáto láska vidí očami svojho srdca nezávisle od toho, čo robí tá druhá polovička alebo kde sa nachádza. Mimoriadnym časom takejto lásky sú stretnutia. V týchto chvíľach sa ukazuje akási pripravenosť vynaloženej námahy. Je tu prítomná blízkosť, ktorá je dôležitejšia než slová.
Vstup do sveta viery
A toto sa deje aj vo vzťahu k Bohu, lebo je odpoveďou na jeho lásku. Je to prameň lásky, ktorý sa dotýka srdca človeka. Po takomto dotyku nasleduje premena v živote človeka. Hodnota tohto dotyku i stretnutia s Bohom v láske zdokonaľuje hierarchiu hodnôt a všetko ostatné sa stáva menej dôležitým. Takýto druh modlitby možno nazvať kontempláciou.
Kontemplácia je časom vstupu do sveta viery, do sveta Božej skutočnosti, do sveta stretnutia so samotným Tvorcom sveta. Je to podobné ako s obdivovaním skvelých diel geniálnych a veľmi bohatých umelcov. V týchto dielach človek nachádza čosi z bohatstva jeho talentu, lebo sú dielom jeho lásky voči človeku. Takúto kontempláciu sv. Terézia Veľká nazýva „zotrvávanie v priateľstve s Bohom“. Je to „pohľad Boha na mňa a môj na neho“. Kontemplácia je modlitba dieťaťa, ako to chápe Žalmista: „Ako dieťa v náručí matky, tak je môj duch v Božom náručí.“
Prítomnosť milujúceho Boha
Najdôležitejšie v kontemplácii je zmocňujúce sa vedomie prítomnosti milujúceho Boha, ktoré prežíva človek v modlitbe. Je priestorom lásky, aká jestvuje medzi Bohom a nami a nami a Bohom. V tomto priestore plynie život človeka ako pieseň lásky.
Ku kontemplácii je povolaný každý človek, no zvlášť kresťan. Takýto čas premieňa každú chvíľu na akt lásky Boha. Realizuje sa prikázanie lásky k Bohu z celého srdca, z celej svojej duše a zo všetkých síl. Preto kresťania majú vytýčenú cestu kontemplácie prístupnú pre každého, kto je človekom dobrej vôle a komu záleží na stretnutí s Bohom. Je skutočnosťou, že putovanie touto cestou spočíva v úzkej spolupráci s Božou milosťou, bez ktorej tak či tak nedokážeme robiť kroky.
Cesta kontemplatívnej modlitby je vždy cestou vo dvojici – Boha a človeka. A toto nás všetkých maximálne zdokonaľuje cez svoju lásku k láske voči Bohu a ľuďom. Je to naša úloha, ktorú nám zveril Boh, ktorý nám chce pomôcť a ktorého máme zvelebovať. Našťastie nám dáva nielen milosti, ale aj dary, ktoré skrze kontempláciu môžeme priniesť na miesto, kde sa nachádzame.
Žiaden vrabec, hoci by neviem ako chcel, nezaspieva ako slávik. Slávik dostáva k tomu potrebné dary. Bohu sú potrebné vrabce a sú mu potrebné i sláviky. Nech každý zaspieva to, na čo má a harmónia piesne zvelebovania Boha bude úplná.
Bartolomej 9/2022 Pavol Škovránek