Život s modlitbou 11. časť – Automatika našich kolien (adorácia)

Raz som na dovolenke videl jedného muža s koberčekom pod pazuchou. Rozložil si ho na zem, kľakol si obrátený tvárou k Mekke a klaňal sa svojmu Bohu. Turisti ho mlčky pozorovali. Vyznával svoju vieru, hoci to nerobil vzhľadom na pozorujúcich turistov. Keby bol sám, urobil by to isté z potreby srdca. Práve viera spôsobila, že niekoľko ráz denne nadväzuje kontakt s Bohom a vyjadruje svoju závislosť na ňom.

V mnohých náboženstvách má modlitba adorácie svoje patričné miesto. Veriaci človek chce vyjadriť svoj postoj voči Bohu. Jedni to robia postojačky, iní kľačiačky, iní sa zas dotýkajú hlavou zeme, a to všetko na znak úcty pred Bohom. Všetci sa usilujú o to, aby sa na chvíľu stíšili, aby mohli nadviazať kontakt s ním.

Adorácia sa rodí v srdci

Adorácii sa nemožno naučiť, ona sa rodí v srdci pod vplyvom čoraz lepšieho poznania Boha. Má veľa z postoja úcty voči láske. Čím lepšie ktosi pozná milovanú osobu, tým viac je ňou očarený a o to ľahšie sa mu k nej pristupuje. Takisto sa nikto nemôže naučiť umeniu milovania, musí sa rozhodnúť pre rozpálenie ohňa vo svojom srdci. Súhlasiť s tým, aby láska prenikla jeho vnútro. Treba pristúpiť k prameňu ohňa, zapáliť svoje srdce a následne udržiavať plameň, aby nezhasol. Adorácii Boha sa nedá naučiť, ale je možné pripraviť si srdce, aby iskra Božej prítomnosti zapálila oheň. Je potrebné stíšenie srdca s pozornosťou na to najdôležitejšie – Boha. Boh sám zostupuje do ľudského srdca, v ktorom pôsobí tak, ako len chce.
 

Kolená sa zohýbajú samy

Adorácia sa začína vtedy, keď sa kolená samy zohýbajú pred Bohom. Človek prežíva vedomie pravdy, kto je Boh a kto je sám človek. Človek chápe, že všetko, čím je a čo má, pochádza od Boha, ktorému treba ďakovať a zvelebovať ho za bohatstvo udelených darov.

V adorácii dochádza k nadviazaniu kontaktu s mojím Bohom. To nie je akýsi Boh na nebi, Boh všetkých. To je môj Boh, môj Ježiš – On a ja. Všetko ostatné ide nabok. Dochádza k výmene pohľadov, ktoré siahajú na dno môjho srdca. On ho pozná. Je to pohľad plný lásky, ktorá vynáša človeka nad všetky viditeľné stvorenia. Je to pohľad tej lásky, ktorá ma chce priviesť k pravému šťastiu, pravde, pokoju, nádeji.

Adorácia odstraňuje všetko, čo ma oddeľuje od Boha a dovoľuje stretnúť sa s ním v samote. Ona musí byť začiatkom každej prosebnej modlitby, odpustenia, vďakyvzdávania. Ona dovoľuje zaujať vlastný postoj voči živému Bohu.

Bartolomej 6/2022 Pavol Škovránek