Trojica 3. časť – Otec ma hľadá, aby ma miloval a spasil

Ježiš nás naučil volať Boha Otec, lenže Boh nie je muž a nie je ani žena. My ľudia sme rozdelení do pohlaví, ale Stvoriteľ daroval zo seba každému pohlaviu časť. On je Otcom, ale aj Matkou. Tak nás učí náuka o Bohu.

Existuje však aj iná láska, tá láska Otca na nebesiach. Nikto nesmie pochybovať, že je príjemcom tejto lásky. Ak by nás aj náš otec a naša matka nemilovali, je tu Boh nanebesiach, ktorý nás miluje tak, ako to nikto na tejto zemi nedokázal a nikdy nemôže dokázať.“
(Pápež František 20. 2. 2019)

V Starom zákone slovo milosrdenstvo (rahamim) znamená materské lono. Aj slávny maliar Rembrant stvárňuje Boha Otca, ktorý objíma márnotratného syna s jednou rukou otcovskou a druhou materskou. Prečo sa teda tak bojíme Boha Otca?

Problémy s vnímaním Boha

Pokúsim sa vymenovať niektoré dôvody toho, prečo môžeme mať problém vo vzťahu k Bohu Otcovi:

1. Azda najčastejší dôvod je zlá skúsenosť s vlastným otcom, ktorý býval agresívny, neľútostný, bezcitný, tvrdý alebo nezúčastnený či nečinný… Takáto skúsenosť máva fatálne následky vo vnímaní Boha.

2. V minulosti sa zdôrazňovala spravodlivosť Boha, ktorý príde a nemilosrdne nás strestá. Ježiš vraj zadržiava krížom Otcovo pravé rameno, Mária ľavé rameno a vďaka ním dvom život ešte existuje.

3. Ďalším problémom bol Starý zákon, kde autori vykreslili Boha, ako sa nahneval, ako trestal izraelský národ rôznymi pohromami a sami Izraeliti ho vnímali so strachom. Pripisovali mu ľudské negatívne emócie a nevšímali si Božie slová plné milosrdnej lásky, odpustenia a hlbokej túžby Boha po nás. Je to ale ozaj tak?

hBoh je vždy Láska

V skutočnosti Boh Otec bol, je a vždy bude len čistou Láskou. On je jediný prameň lásky a žiadne stvorenie ani iná božská osoba nie je láskavejšou a lepšou ako On. V Otcovi nie je ani častica zla a On nikdy zlo nespôsobuje. Zodpovednosť za zlo vo svete máme my, ľudia, a diabol, keď s ním spolupracujeme.

Ten, ktorý nás môže pravdivo poučiť o Otcovi, je jeho Syn – Ježiš, ktorý v sebe samom zjavil Otca a jeho lásku. V celom Jánovom evanjeliu Ježiš so zanietenou láskou hovorí o svojom Otcovi. V modlitbe, ktorú máme priamo od Ježiša (Otče náš) nás naučil, že máme volať na Boha „abba“, čo sa prekladá ako „otecko“ – je to rodinné a dôverné oslovenie dieťaťa, ktoré vie, že je milované nadovšetko ohnivou otcovskou láskou, a tak isto ho aj ono môže milovať.

Otec volá moje meno, aby ma miloval a spasil

V knihe Návrat do chatrče opisuje jej autor C. Baxter Kruger svoju skúsenosť, keď sa ako malý chlapec vyšmykol svojmu otcovi a stratil sa mu po zápase svojho obľúbeného tímu vo veľkom meste, ktoré nepoznal. V zúfalstve nasadol do električky, ktorá prešla celé mesto späť na štadión, ale zostal stratený. Vystrašený na smrť si pri západe slnka sadol na hromadu lístia a usedavo plakal.

Nastala tma a prešlo niekoľko desivých hodín plných úzkostí a beznádeje, ktoré sa stupňovali. A potom sa na štadióne rozsvietili všetky svetlá a on vyskočil na nohy a počul to najblaživejšie slovo svojho života. Bolo to jeho meno, ktoré volal jeho otec. A spolu s ním prišlo bezpečie, istota, útočisko.

Vezieme sa v električke života, ktorá sa volá „vystrašení na smrť“ a stratení zúfalo čakáme, kedy si nás Boh nájde. Natŕčame uši, aby sme počuli Otca volať svoje meno. A keď ho začujeme, náš vnútorný svet sa naplní nadprirodzenou istotou, ktorá sa v Novom zákone nazýva par – ray – see – uh, čo znamená radostná sebaistota, pokorná odvaha, istota, že sme milovaní.

Sme tak stvorení, aby sme žili z tejto istoty a v nej sme „ustrojení“, aby sme započuli hlas nášho „abba“. Duch Svätý, ktorý je od krstu v nás, nám dodáva synovskú/dcérsku odvahu volať Boha Otecko (Gal 4, 6). A táto istota je jediná, ktorá pretrvá, aj keď všetky ostatné istoty zlyhajú.

V našich rehoľných pravidlách sa píše: „V nazeraní na Otca pozorne načúvame Jeho hlasu a rastieme v poznaní Jeho lásky k nám.“ Tu slovo nazerať neznamená len sa pozerať, ale vnútorne prenikať; a poznanie neznamená niečo vedieť, ale intímne zažívať.

Prajem nám všetkým, aby sme sa nielen učili o Otcovi, ale aby sme skusovali Jeho život v sebe. Otec nás miluje za každých okolností a s úsmevom na tvári volá naše meno a chodí po svete, aby si nás pohľadal. Veď sme Jeho a On je náš.

Bartolomej 8/2020 Eva Duffková FDC