Život s modlitbou – Láska nezávidí

Doteraz nám Hymnus na lásku hovoril o tom, aká láske je. Ale teraz prichádza čas spomenúť, aká láska nie je. Na rad prichádza osem slovies, vďaka ktorým môžeme rozoznať, ako láska nekoná; v čom sa máme zmeniť, ak chceme žiť lásku smerujúcu k svätosti.

Svätý apoštol Pavol kladie dôraz na túto tému vo svojich listoch: „Zhoďme teda skutky tmy … Žime počestne … nie v svároch a žiarlivosti …“ (Rim 13,12-14); „Lebo sa bojím, aby som vás, až prídem, nenašiel azda takých, akých nechcem … Aby azda neboli sváry, žiarlivosti, …“ (2 Kor 12,20); „A skutky tela sú zjavné: … nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť … Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme …“ (Gal 5,19-26)

Závisť spôsobuje rozbroje

Na týchto príkladoch je vidno, že Pavol odsudzuje závisť, teda správanie, ktoré pochádza z „tela“ – zo srdca hriešneho človeka. Vyslovene definuje to, čo má pôvod v „tele“. Preto nás radšej pozýva, aby sme si obliekli Ježiša Krista.

Závisť je zaradená medzi tie postoje či spôsoby správania, ktoré pochádzajú zo vzájomného nepriateľstva, napr. rozbroje, nevraživosť, trápenie, klebety, ohováranie, rozkoly v spoločenstvách či duchovné obmedzovanie. Toto všetko pôsobí v našej duchovnej spoločnosti ako prudký jed a jedine prijatie Ducha Svätého ho dokáže potlačiť, pretože prináša dary, ktoré budujú komunitu.

Túžba ovládať

Aký je presný význam slova závisť? Pochádza z gréckeho slova „zélos“, čo znamená horlivosť. Žeby išlo o prehnanú horlivosť? Pavlovi ide skôr o kritiku súperenia v duchovnej oblasti, ktorá kresťanov stavia navzájom proti sebe. Takéto skupiny sa často vytvárajú okolo silných osobností, ktoré zhromažďujú pri sebe ľudí s podobnými názormi. 

Apoštol odsudzuje konanie ľudí, ktorí sú nezdravo horliví, ktorí stavajú spoločenstvá proti sebe a robia zo seba rivalov. Pavol sa v tomto kontexte snaží vysvetliť, že Boh nebuduje svoje kráľovstvo výlučne prostredníctvom našich aktivít – a najmä nie tých, ktoré vznikajú pod vplyvom vášní. 

Existuje horlivosť a horlivosť, vášeň a vášeň; pričom jediným kritériom je láska. Preto túžba ovládať veci alebo človeka ma núti závidieť to, čo inému umožňuje žiť plnohodnotným životom, ale mňa to hlboko zraňuje. Z toho dôvodu by malo byť prítomné pokorné hľadanie jednoty tými, ktorým závidia, ako aj tými, ktorí závidia iným, čo môže viesť k slobode sŕdc.

Závisť je aj…

Závisť je aj prejavom chamtivosti, akejsi nenásytnosti. Tieto zlá si stavajú idoly z materiálneho dobra (majetku blížneho alebo z bohatstva niekoho zo spoločenstva). Srdce plné chamtivosti sa má ešte od čoho očisťovať. 

Čo pomáha? Vystaviť sa lúčom svetla, priniesť Pánovi svoju ťažkosť (žiarlivosť) v obete zmierenia, nechať sa dotknúť milosrdenstvom či láskou vyžarujúcou z Božieho slova, ktoré pomáha našej obrode a podporuje nové vzťahy s ľuďmi z nášho okolia.

A na záver nás všetkých pozývam k naplneniu slov apoštola Petra: „Poslušnosťou pravde ste si očistili duše, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva. Preto sa zo srdca navzájom vrúcne milujte! Veď ste sa znovuzrodili nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného: Božím slovom, živým a večným…“ (1 Pt 1,22.2,1-2)

Bartolomej 10/2023 Pavol Škovránek