Život s modlitbou – Vyznanie hriechov

Minule sme spomenuli úvod do sviatosti zmierenia, kde bolo vyzdvihnuté, že každá svätá spoveď (a predtým spytovanie svedomia) je o páde do poznania našich hriechov, ale aj o povstaní a následnom kráčaní smerom vpred. A k tomu, aby sme skutočne dokázali vstať, je potrebné hriechy vyznať.

Veľa ľudí, keď si chce urobiť poriadok vo svojom živote, hľadá pomoc u psychológov. Často pred psychológom zverejňujú skryté a hanblivé okamihy svojho života, aby získali pomoc. Ale na druhej strane veľa ľudí pochybuje o zmysle vyznania svojich hriechov pred Bohom. A pritom jedine On je tým, ktorý nás pozná najlepšie a túži po našom šťastí a môže nám pomôcť usporiadať náš život. 

Úprimnosť nadovšetko

Katechizmus učí, že „vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia“ (KKC 1456). Skutočne jedine vyznanie nám umožňuje následné zmierenie. Preto podstatnou časťou sviatosti pokánia je vyznanie kňazovi. 

Moc odpustiť a zadržať, ktorú Ježiš apoštolom dáva v súvislosti s ustanovením tejto sviatosti, predpokladá schopnosť posúdiť – a tá si zasa vyžaduje vyznanie. Kňaz neskúma pri spovedi, či tento hriech ešte Boh môže odpustiť; skúma dispozíciu kajúcnika, či úprimne ľutuje, či je jeho ľútosť a predsavzatie úprimné a skutočné. 

Povinnosťou je vyznať ťažké hriechy, ktoré sme spáchali vedome a dobrovoľne. Zamlčať ťažký hriech je „neplatná svätá spoveď“. Nemáme povinnosť spovedať sa zo všetkých všedných hriechov. Venujeme sa tým, ktoré konáme najčastejšie a vnímame ich ako najväčší problém pre duchovný rast.

Čo nás môže odrádzať?

Ponúknem tzv. dobrú radu – vyhnúť sa tomu, aby som obviňoval seba samého, pretože v spovedi sa stretávame s milujúcim Otcom v plnej dôstojnosti. Keď sa veriaci v Krista usilujú vyznať všetky hriechy, na ktoré si spomenú, nemožno pochybovať, že ich všetky predkladajú na odpustenie Božiemu milosrdenstvu. 

A aké sú námietky, ktoré nás niekedy môžu odrádzať od úplného vyznania? 

• Čo si kňaz o mne pomyslí?
• Spovedám sa Bohu a nepotrebujem kňaza.
• Stále sa spovedám z toho istého.
• Toto sa nedá odpustiť.
• K hriechom sa stále vraciam a nebude mi odpustené.
• Nemám hriechy, čo poviem?

Na záver ešte povzbudenie: Sv. Augustín hovorí: „Kto uzná svoje hriechy a odsúdi ich, súhlasí už s Bohom. Boh odsudzuje všetky hriechy: a ak ich odsúdiš i ty, spájaš sa s Bohom„.

Bartolomej 3/2023 Pavol Škovránek