Rozhovor s Michaelou Laurincovou
Keď som ju požiadala o krátke predstavenie sa, napísala mi o sebe i tieto slová: „Po celý život pracujem s ľuďmi. Milujem ich spoznávanie a takisto spoznávanie rôznych kultúr. Som veľmi spoločenská a empatická.“ Pravdepodobne tieto vlastnosti priviedli nedávno Michaelu Laurincovú (38) k niečomu, čo praktizovala už počas svojho pôsobenia v Tatra banke, len pre to nemala presné pomenovanie. Dnes už vie, že išlo o koučovací prístup. Čím viac ho poznáva, tým viac ju nadchýňa. A túži prostredníctvom neho slúžiť iným.
Koučing pomáha človeku objaviť potenciál rastu
Obdobie koronakrízy a časy nútenej domácej izolácie uvrhli mnohých ľudí do spôsobu života, aký by asi nikdy nečakali. Zmenil sa charakter ich práce a nezriedka zostávali osamotení a bez možnosti reálneho kontaktu s ľuďmi, ktorých majú radi. Ty si však práve v tomto období objavila niečo nové a prínosné – kresťanský koučing, výstižne charakterizovaný i slovami „premieňajúce rozhovory“. Ako si sa k takémuto niečomu dostala?
Tá cesta bola doslova „Božím dielom“. Je to jedna z tých udalostí, o ktorých si najskôr pomyslíte, že to bola náhoda, no s odstupom času v nej odhalíte dokonalé Božie plánovanie.
Počas prvej vlny pandémie ponúkalo kresťanské centrum pre rodiny Family Garden mesačnú službu „pro bono“ (čiže bezplatný) rozhovor s kresťanským koučom, kde sa dalo rezervovať hodinové stretnutie. Prišlo mi to práve vhod, a tak som vyskúšala.
Po rozhovore sa vo mne niečo silné pohlo. Okrem toho, že to bol naozaj premieňajúci rozhovor, v ktorom som si poriešila veci, ktoré ma trápili, zrazu som sa videla na opačnej strane. Nie ako koučovaný, ale ako kouč. Každým dňom to vo mne silnelo a ja som sa odhodlala zavolať koučke, s ktorou som ten rozhovor mala. Ona ma do toho veľmi povzbudila, a tak som sa pustila do vybavovania.
Nebolo úplne jednoduché dostať sa práve na výcvik kresťanského kouča. Bolo treba splniť viacero podmienok a aj tak ma hneď nevybrali. Boh sa však o všetko postaral. Dva dni pred začiatkom kurzu mi zavolala pani Baginová z Family Garden, že sa im odhlásil nejaký účastník a ja som prvá v poradí ako náhradník, že či mám záujem. Bola som vtedy tuším šťastnejšia ako vo chvíli, keď som spromovala. (Smiech.)
Čím ťa vízia premieňajúcich rozhovorov zaujala?
Rady a odporúčania špecialistov majú svoj veľký význam. Či už ide o poučenia od učiteľa, trénera, mentora, právnika, lekára, terapeuta, manželského poradcu, psychológa alebo kňaza. Dávanie rád však funguje iba po určitú hranicu. Za ňou je namáhavá práca vo svojom vnútri.
Vďaka koučingu viem pomôcť inému človeku vykonať túto vnútornú prácu a prebrať za jej výsledok zodpovednosť. S odpoveďou, ktorú tam nájde, sa vie stotožniť ľahšie, pretože ju objavil sám.
Ako kouč som mu tiež oporou v neistote, ktorá zvyčajne proces vnútornej zmeny sprevádza. Pomáham mu nájsť potrebné zdroje a urobiť kroky, aby plánovanú zmenu vo svojom živote plnohodnotne zrealizoval.
Kto môže o takéto rozhovory požiadať? A v čom môžu byť pre neho prínosom?
O premieňajúce rozhovory môže požiadať takmer ktokoľvek. Tak ako človek chodí na spoveď, tak isto potrebuje aj hlbšie rozhovory s niekým, kto je nestranný a snaží sa mu porozumieť, nielen ho vypočuť.
Koučing je vhodný pre ľudí, ktorí chcú vo svojom živote dosiahnuť zmenu a žiadna zásadná prekážka (napr. dlhodobá depresia) im v práci na tejto zmene nebráni. Môžu sa z rôznych dôvodov nachádzať v zložitej situácii, musia byť však dostatočne emocionálne stabilní a schopní robiť efektívne kroky, ktoré sa týkajú ich každodenného života.
Rozhovor s kresťanským koučom prináša spôsob, ako odhaliť v sebe potenciál rastu, ako objaviť riešenia, o ktorých sme boli presvedčení, že ich nemáme, ako vyriešiť životné ťažkosti a pritom rešpektovať plnohodnotné kresťanské hľadisko.
Medzi najčastejšie okruhy otázok, s ktorými sa ľudia na kresťanských koučov obracajú, patria krízy v manželskom vzťahu, hľadanie spôsobov, ako prehĺbiť spoločný duchovný život či odovzdať vieru svojim deťom, ako sa dobre rozhodnúť, ako získať istotu pri voľbe životného partnera či ako zostať verný Bohu aj po prípadnom rozchode s partnerom.
Ako takéto premieňajúce rozhovory prebiehajú v praxi?
Úplne jednoducho. Keď ma klient kontaktuje, dohodneme si čas, ktorý mu nerušene venujem. Koučing sa realizuje obyčajne formou jednohodinových (60 min.) stretnutí. Ich počet aj frekvencia býva najčastejšie závislá od zložitosti riešenej témy, ale najmä od pokroku, ktorý koučovaný dosahuje. V niektorých prípadoch sa môžu rozhovory realizovať telefonicky alebo cez internet.
V rozhovore kouč kladie otázky tak, aby si koučovaný ujasnil svoje hodnoty, cieľ zmeny, nabáda ho k prevzatiu zodpovednosti, dáva mu úlohy, vyžaduje ich plnenie, pomáha mu definovať kroky, ktoré sú k zmene potrebné, poskytuje mu inšpirujúce informácie (no nie rady). Je však výlučne na koučovanom, do akej hĺbky a do ktorých oblastí sa rozhodne ísť.
Pojem koučing nie je neznámy ani v bežnom svete. Čím sa líši kresťanský koučing od toho svetského? A čo majú spoločné?
Kým svetský koučing pomáha človeku dostať sa tam, kam chce on sám, kresťanský koučing ide ďalej. Pomáha človeku žiť naplno život, ku ktorému ho pozýva Boh. Vníma človeka ako Bohom stvoreného a smerujúceho k Bohu. Venuje pozornosť tomu, aký je Boží plán pre život koučovaného a snaží sa to premietať aj do riešenia jeho problému.
Aj samotný kouč sa v kresťanskom koučingu snaží otvárať Duchu Svätému a nechávať sa ním viesť pri práci s klientom. Uvedomuje si svoju zodpovednosť voči Bohu, čo je pre neho v tejto službe najväčší záväzok.
Kresťanský koučing znamená pustiť sa do rozhovoru posilnený vierou a prítomnosťou Ducha Svätého. Bez týchto atribútov by daný koučing zostal len sekulárnym. Dôverovať klientovi, dôverovať procesu a dôverovať Duchu Svätému. To je to, čím sa riadim počas rozhovoru.
Aký je rozdiel medzi koučingom a poradenstvom?
Ak si myslím, že niekto potrebuje psychológa, je mojou prvoradou povinnosťou poslať ho za ním. Ja ako kouč iba riešim, kde človek je a kam chce ísť, k naozaj ťažkým témam sa nedostávam.
Úlohou profesionálneho kouča nie je niekomu radiť. Poradenstvo a psychológ to však robia a vlastne aj potrebujú robiť. Idú až za hranice súčasnosti a často sa ocitnú v minulosti, kde je koreň problému. Psychológa vyhľadá človek, ktorý potrebuje poradiť s určitou konkrétnou situáciou a čaká od poradenstva konkrétne rady a odpovede na svoje otázky.
Ak hľadáte rýchle riešenie, odporúčam návštevu poradne. Dobrý psychológ vám dokáže poradiť v priebehu pár sedení, jeho rady sú však všeobecnejšie a rozhodnúť sa nakoniec aj tak musíte sami. Človek tam môže nájsť rady a praktické tipy, ako so svojou situáciou efektívne pracovať. Potom ich skúša uplatniť v jeho živote, ktoré mu budú najviac vyhovovať a účinkovať.
Nepodobá sa premieňajúci rozhovor v niečom i na sviatosť zmierenia, prípadne na duchovné sprevádzanie? Čím sa od nich líši?
Osobne si myslím, že sa to v istých okamihoch môže trochu prelínať. Niekedy nám dobre padne, keď máme možnosť ísť na spoveď mimo oficiálneho spovedného času v kostoloch. Takáto spoveď zvyčajne trvá dlhšie a môžeme sa počas nej viac porozprávať a rozobrať veci hlbšie. V praxi na to veľmi nie je čas, ale duša to potrebuje. Iste je veľkým prínosom mať možnosť doplniť spoveď premieňajúcim rozhovorom. Človeka to obohacuje.
Čo sa týka duchovného sprevádzania, pri ňom sprevádzajúci človek jednotlivca skôr usmerňuje, dáva mu poučenia a rady, ktoré by mohli napomôcť jeho duchovnému rastu. Usiluje sa „rozšifrovať“ prácu Ducha Svätého v pohľade na životné udalosti a rozhodnutia daného človeka. Pri koučingu je klient vedený tak, aby sám objavoval svoje zdroje, nachádzal riešenia a zadefinoval si kroky na ich naplnenie.
Kým cieľom duchovného sprevádzania je odhaľovanie Božieho plánu v živote človeka, koučovací rozhovor je orientovaný na rôzne životné či pracovné situácie a snaží sa pomôcť človeku „sfunkčniť“ niečo, čo mu v živote nejde. Obe tieto formy sa však môžu vzájomne dopĺňať a majú spoločné smerovanie – chcú, aby daný človek začal žiť kvalitnejší život, premenený podľa Božieho plánu.
Prístup k danému človeku je v oboch prípadoch prijímajúci a diskrétny, založený na dôvere a rešpekte. Realizuje sa v atmosfére sprevádzanej modlitbou.
Koľko trval a ako prebiehal samotný výcvik teba ako kouča? Kto ho na Slovensku zastrešuje?
Samotný výcvik trval tri a pol mesiaca. Jeho súčasťou bolo veľa tréningových rozhovorov, po ktorých nasledovali mentorské. V rámci nich sme si počúvali svoje koučingové rozhovory a rozoberali sme v nich všetko možné, dokonca aj tón hlasu. Hľadali sme spôsoby, akými by sa mohli stať ešte lepšími, ešte hodnotnejšími a ešte efektívnejšími.
Výcvik som absolvovala v už spomínanej organizácii Family Garden s osobným garantom Mariánom Kubešom, ktorý sa koučingu profesionálne venuje už dvadsať rokov.
Spolu s tebou sa výcviku zúčastnili nielen laici, ale i viacerí kňazi či zasvätené osoby. Ako oni hodnotili prínos nadobudnutých zručností do svojho vlastného poslania?
Bolo aj pre mňa veľmi zaujímavé pozorovať ich a počúvať, čo to s nimi robí. Tým, že sú v službe a pomáhajú, hovorili o tom, aké to bolo pre nich namáhavé zrazu odpojiť svoje vlastné riešenia, zapojiť len srdce a počúvať človeka; dôverovať tomu, že on sám nájde odpoveď na problém, s ktorým za koučom prichádza. V praxi sú zvyknutí dávať odporúčania, hovoriť o vlastných skúsenostiach – a zrazu boli postavení pred niečo úplne iné, čo narušilo ich zaužívané vzorce uvažovania. Sami na sebe si vyskúšali silu takéhoto rozhovoru. Na záver všetci konštatovali, aké obohacujúce to pre nich bolo a že vďaka tomu ich služba isto nadobudne nový rozmer.
Vďaka našim postkoučingovým stretnutiam, ktoré pravidelne absolvujem, mám možnosť ich objavy z praxe aj sledovať. Sami svedčia o tom, že tento prístup používajú aj vo svojej službe a hovoria, ako to pomáha človeku, ktorého sprevádzajú alebo mu slúžia. Je to pre mňa silné a zároveň ubezpečujúce, že je to ten správny smer.
Ako môžu byť kresťanskí kouči – laici užitoční vo svojich farnostiach? Dá sa spoľahnúť na ich dôveryhodnosť?
My, kouči, sme viazaní Etickým kódexom kresťanského kouča, ktorý pred každým rozhovorom písomne prehlasujeme v Koučovacej dohode. Kresťanský kouč dokáže výrazne odbremeniť kňaza v jeho službe.
Keby mal niekto z našej farnosti záujem o absolvovanie premieňajúceho rozhovoru, kam sa môže obrátiť?
Každý, kto by to chcel hoci len zo zvedavosti vyskúšať, ma môže kontaktovať mailom či telefonicky a dohodnúť si deň a čas stretnutia.
Ako by si si ty predstavovala svoju budúcnosť v tejto službe?
Keď ste koučom alebo kráčate s koučom, vediete veľmi aktívny život. Pýtať sa a zamýšľať sa postupne sa stáva súčasťou vášho každodenného života. Príbehy, okolnosti, situácie sa pre vás stávajú námetom reflexie a rastu.
Najväčším koučom bol Ježiš Kristus. Nedával hotové recepty. Kládol otázky, rozprával podobenstvá a tiež povedal: „Učte sa odo mňa.“ a „Dal som vám príklad.“ Čo konkrétne to znamená v našom živote, to si už musí každý hľadať sám.
Ja túžim nasledovať Ježiša Krista a plne mu dôverujem, že keď on zapálil srdce pre takúto službu, má s ňou aj svoj plán. Nechcem predvídať jeho kroky, ale túžba venovať sa plne koučingu zostáva hlboko v mojom srdci. Cítim, že vďaka koučingu môžem viac využívať svoje dary a druhým nimi slúžiť. Už počas výcviku som o tom dostala od rehoľnej sestry, saleziánky Evi Rušinovej, slová uistenia, ktoré uchovávam v srdci a čakám trpezlivo na ich naplnenie.
„Ani ja, keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ (1 Kor 2, 1-5)
Ďakujem za rozhovor!
Text: Petra Humajová
Foto: archív Michaely Laurincovej
Uverejnené: Bartolomej, október 2021
Michaela Laurincová – narodila sa pred 38 rokmi vo Veľkom Krtíši. Do 19 rokov žila s rodičmi a sestrou v obci Hrušov (okres Veľký Krtíš). Študovala na Obchodnej akadémii v Krupine, neskôr Bankovníctvo a manažment v Prahe. Žila v Krupine, Rožňave, Košiciach a v súčasnosti je jej srdcovým miestom pre život stala Prievidza, kde žije už 9 rokov spolu s dvomi deťmi Líviou a Jerguškom. 13 rokov úspešne pôsobila v bankovníctve na všetkých pozíciách až po tie manažérske. Bola riaditeľkou pobočky Tatra banky a neskôr zástupkyňou riaditeľky VÚB banky. Stále sa venuje financiám ako oblasti, ktorej profesionálne najviac rozumie. Robí s klientami finančné plánovanie podľa Božích princípov. Miluje turistiku a northing walking, prírodu, kvety, umenie, Tatry a Božiu prozreteľnosť.
(Michaelu Laurincovú môžete v prípade záujmu o premieňajúci rozhovor kontaktovať na mailovej adrese mlaurincova@gmail.com alebo telefonicky na t. č. 0908 160 732.)